Dojča

Dieťa sa počas tohto obdobia stáva bytosťou, ktorá prejde obrovský kus cesty. Od úplnej závislosti na starostlivosti dospelých, sa za 12 mesiacov stane bytosťou, ktorá má prvé prejavy samostatnosti. Vývin jedinca vždy prebieha súbežne v úzkom prepojení všetkých zložiek, napriek tomu ho pre lepšie pochopenie rozoberieme.

Dojčenské obdobie je etapou rýchleho psycho-motorického vývinu, ktorý prebieha postupne od ovládania hlavy k ovládaniu dolných končatín.

V polohe na chrbte u dojčaťa začína v 3 mesiaci prevažovať symetrické rozloženie končatín s tvárou vpred. Asi v 6.mesiaci začína dieťa spontánne zdvíhať hlavu a ramená nad podložku. Okolo 4.mesiaca sa prevalí na bruško a v polroku naspäť. Pri pasívnom podsadzovaní spočiatku klesá hlava dieťaťa dozadu a približne od 4 mesiaca je rovnobežne s trupom.

V polohe na brušku dieťa hlavu najprv len otáča na stranu, v 3 mesiaci ju udrží nad podložkou a približne v 4 mesiaci sa opiera o dlane a dvíha hlavu kolmo nad podložku. V pol roku sa dvíha na dlane a kolená, alebo prsty, chodidlá - udrží tzv. strmhlav a tým sa pripravuje na lezenie. Približne v trištvrte roku lezie.

Spontánne sedenie dieťaťa je veľmi individuálne, spravidla v 9 mesiaci už sedí bez pomoci. Okolo 8 mesiaca bezpečne udrží vlastnú váhu na nohách, rúčkuje okolo postieľky teda s oporou a k prvému roku chodí s pomocou.

Súbežne s motorickým vývinom, sa rozvíjajú aj manuálne zručnosti a zmyslové vnímanie, všetko však v interakcii s prostredím.

Dojča predmety spočiatku len fixuje zrakom vo vzdialenosti 15-20 cm, postupne hračku krátko sleduje aj v pomalom pohybe v rozpätí 180°. V 4. mesiaci sa pokúša o aktívne uchopenie hračky najprv oboma rukami. V 6. mesiaci si vie podať hračku z jednej ruky do druhej a ústami ohmatáva - teda všetko ochutnáva, cmúľa a obhryzkáva. Pasívny úchop teda strieda aktívny, od dlaňového smeruje k prstovému. Postupne sa uchopovanie predmetov cibrí od malíčka až k palcu, ktorý sa na záver postaví do opozície ostatným prstom a vylaďuje sa až do tzv. pinzetového.

Znamená to, že v pol roku dieťa hračku schmatne hrabavým spôsobom a približne v 8. mesiaci ju zvládne zdvihnúť pomocou palca a ukazováka.

Uchopiť predmet je pre dieťa oveľa ľahšie ako ho pustiť, preto až okolo 10. mesiaca začína trénovať púšťanie a neskôr hádzanie hračiek z postieľky :-). Až okolo roku sa snaží vhodiť kocku do krabice.

Vývinu reči, ktorý štartuje okolo prvého roku predchádza predrečové štádium. Novorodenecký krik vystriedajú spravidla v 2. mesiaci ojedinelé krátke hlásky, v 3. začína artikulovať dlhšie samohláskové zvuky (ááá, ááíí). Okolo polroku sa dieťa hrá s hovoridlami „žvatle“ bezvýznamové opakované slabikové zvuky - baba, gaga. Aj prvé prejavy „tata“, „mama“ sú spočiatku bezvýznamové, ale tým že na ne okolie pozitívne odpovedá, dieťa sa viac angažuje v hre s týmito zvukmi. Okolo prvého roku sa postupne združuje slovíčko s významom, a nahrádza celú vetu - napr. „bác“ = Spadol som.

Hranica reagovania na zvukové podnety sa v súčasnosti posúva hlboko do vnútromaternicového vývinu a novorodenec tiež ovláda prejavy na zvukový podnet. U dojčaťa porozumenie reči predchádza vlastnému hovoreniu. V 4. mesiaci dieťa už spoľahlivo otáča hlavu za akustickým podnetom. Asi v 7. mesiaci ovláda porozumenie zákazu „nono“ a reaguje na zavolanie svojho mena (no to či aj poslúchne už závisí od jeho nátury :-)). Okolo 1. roku primerane stimulované dieťa reaguje na výzvu - „daj pápá, urob ťap-ťap“. Na slovo „Daj“ reaguje v 9 mesiaci, najprv podá ale hračku nepustí, až neskôr púšťa. Ku koncu dojčenského obdobia očami vyhľadá niekoľko vymenovaných predmetov v priestore.